Reviews


2024


Operní panorama Heleny Havlíkové (449) – Nová hvězda světového tenorového nebe prolétla Prahou jen na chvilku

Helena Havlíková, 8.2.2024, operaplus.cz

"V rozehrání palety emocí byl Tetelmanovi velkou oporou dirigent Rastislav Štúr, jehož empatie vůči sólistům zaslouží velký obdiv. A PKF – Prague Philharmonia, s níž Tetelman své pucciniovské album nahrával, v tomto případě pod taktovkou Carla Rizziho, se na koncertě prezentovala nejen jako citlivé doprovodné těleso, ale samostatně v preludiu ke 2. dějství Edgara se strhující gradací dynamiky, v intermezzu k 3. dějství Manon Lescaut se i sólově uplatnili hráči na smyčcové nástroje, intermezzo ke 2. dějství opery Víly hýřilo divokostí zkázonosných dívek."


Jonathan Tetelman zpíval v Praze Pucciniho

Zbyněk Brabec, 25.1.2024, klasikaplus.cz

"Koncert zahájila poměrně krátká předehra k opeře Edgar, kterou PKF pod taktovkou Rastislava Štúra předvedla na vysoké úrovni. Dirigent Štúr po celý večer prokazoval, že operní hudbu umí dirigovat a že cítí pucciniovský styl (podobně jako nestor slovenských dirigentů Ondrej Lenárd). Do interpretace orchestru vnesl stylová rubata i portamenta, svou perfektní dirigentskou technikou jasně ukázal, co chce a při doprovodu pěvců jim byl spolehlivou operou. Lze jen litovat, že tento dirigent je tak málo zván k orchestrům Národního divadla v Praze. Předehry a intermezza z Pucciniho oper (Edgar, Manon Lescaut, Víly, Madama Butterfly) tak nebyly pouhým vyplněním programu, ale plnohodnotnými čísly, v nichž se mohli i sólově blýsknout někteří členové skvělého orchestru PKF."


Čekání na nového Pavarottiho pokračuje, ale Tetelman je talent

Věra Drápelová, 25.1.2024, iDnes.cz

"Kultivovaný výkon podala PKF – Prague Philharmonia s dirigentem Rastislavem Štúrem, zvláště intermezzo z Manon Lescaut bylo pěkně odstíněné."


V Žiline zazneli slávne operné zbory

Lýdia Dohnalová, 5.2.2024, operaslovakia.sk

"Lídrom večera bol renomovaný, pohotový Rastislav Štúr, v aktívnej spolupráci pôsobiaci s mnohými domácimi aj zahraničnými opernými domami, orchestrami a nahrávacími spoločnosťami. V rozvetvených umeleckých aktivitách nezdôrazňuje osobitné priority, z bohatého portfólia však vyplynú jeho afinity. Medzi nimi výsadnú pozíciu nesporne zaujímajú dramatické vokálne žánre. Zreteľne to reflektoval koncert v Dome umenia Fatra s titulom Slávne operné zbory."


Narodeninové vyznania a lásky Petra Mikuláša pod taktovkou Rastislava Štúra

Zuzana Vachová, 31.01.2024, mojakultura.sk

"A Rastislav Štúr nepochybne takým dirigentom je, dokonca vďaka mnohým skúsenostiam na zahraničných pódiách so svetovými menami, je čoraz lepší, zrelší v gestách a uvoľnenejší na pódiu, schopný komunikovať s muzikantmi zrozumiteľne, plastickými, jasnými gestami. Dokázal z orchestra Opery SND dostať maximum, jeho vedenie bolo presné a mimoriadne citlivé voči spevákovi – na oplátku sa mu hráči odvďačili nasadením, skvelým muzicírovaním a najmä – úžasne vybalansovanou, presnou, čistou hrou. A to sa orchester ocitol na javisku, takže z orchestrálnej jamy, kde sú hudobníci zvyknutí hrať v úplne iných akustických pomeroch, sa zrazu dostali na výslnie – pred divákov, čeliac tak možným problémom vo vyvážení jednotlivých skupín a v nastavení dynamiky. Bol to prvotriedny večer, po stránke hudobnej, dramaturgickej i interpretačnej."

"Bolo od prvých taktov citeľné, že pod taktovkou Rastislava Štúra – bývalého dlhoročného šéfdirigenta a riaditeľa Opery SND, sa hráči cítia nielen uvoľnene, ale vkladajú do diela všetku svoju energiu."

"Polonéza mala úžasný švih, čisté, zreteľne artikulované sláčiky, akurátne dramatické fortissimá, precíznu rytmiku, v kontrastnej časti jemne vyspievané dychy so znelým sprievodom, no nie rušiacim. Vždy čakám na vyspievanie témy vo violončelách – zneli prekrásne, až medovo sladko, s konzistentným frázovaním, spevne a s vnútornou pulzáciou."

Čajkovskij bol ohromný melodik – ústredný motív znejúci ako echo v orchestri nechal Štúr vyniknúť. V sólo parte Mikuláša, ktorý znel bez sprievodu, dirigent pozorne počúval speváka, aby mu nechal voľnosť vo frázovaní, až následne nechal zaznieť orchester. A samozrejme – v závere po gradácii orchester stlmil do hrobového pianissima. Bol to jeden z najsilnejších okamihov večera."


Galakoncert majstra Petra Mikuláša v Slovenskom národnom divadle

Jaroslav Blaho, 15.1.2024, operaslovakia.sk

"S potešením sme po dlhšej odmlke za dirigentským pultom privítali Rastislava Štúra, v minulosti šéfdirigenta súboru"

"Hneď v úvode dirigent s orchestrom výborne vystihli "plesovú" atmosféru Čajkovského polonézy z Eugena Onegina"

"V druhej polovici znela predohra k rozkošnej Mozartovej rokokovej buffe Così fan tutte štýlovo, v predohre k Smetanovej Hubičke dirigent potvrdil, že obľubuje sýty zvuk orchestra a dynamické kontrasty."


V Košiciach začali nový rok v rytme valčíkov, tancom a slovenskou hudbou

Zuzana Vachová, 17.01.2024, mojakultura.sk

"Štúr viedol orchester vynikajúco – v prvej časti nechal vyspievať témy, mal kontrolu nad jednotlivými nástrojovými skupinami, v spomínanej, lyricky ladenej časti dynamiku stíšil a viedol ho k spevnej, tichej výpovedi. Sláčikové nástroje zneli priam s medovou sladkosťou a aj tento charakter nehrali jednotvárne, no zreteľne vyspievali dialogické party a dynamiku odstupňovali s citlivými pizzicatami v sprievode. Pekne boli vyspievané aj krátke sóla, plynúce z témy, v podaní dychov – ako drevených tak plechových dychových nástrojov. Opakujúca sa téma mala vznešený charakter, bola v trojdobom metre, čo predznačilo charakter tohto večera. Výborná akcentácia s pochopením – to by ste sa čudovali, koľké orchestre majú problém rytmicky cítiť 3/4 metrorytmickú štruktúru. Fanfáry priniesli opäť svižný, veselý charakter a rýchle tempo. Aj novoročnú iskrivú "prskavku" treba vedieť zahrať – s ľahkosťou a eleganciou, no pritom živo, dynamicky a potrebným nábojom. Niekoľko vrstevnaté časti vyhrali hráči so zreteľnou artikuláciou, dirigent ich viedol k logickej výstavbe jednotlivých úsekov a mimoriadne dobre pracoval s výrazmi a členitosťou materiálu. Tento energický úvod priam vlial medzi publikum dobrú náladu."

"Košičania pod taktovkou Štúra však presne pochopili, čo valčík znamená v hudbe, ako má znieť a akú emóciu má priniesť. Keď sa k sólu flauty pridali ďalšie drevené dychy a následne sa hudba rozvinula v bohatší zvuk vďaka sláčikom, bol to presne ten valčík, aký chceme počuť. Aj v bohatšej, dramatickejšej forme si zachoval tanečný charakter a eleganciu."

"Vyváženosť jednotlivých nástrojových skupín orchestra, pekná práca s tempami, agogikou a kontrasty, to boli základné devízy kvalitnej interpretácie tohto diela: piánové, nežné, omamne melodicky stavané časti oproti mohutnejším tutti častiam, farebná harfa, krásne vyspievané violončelá (ktoré si taktiež za výkon počas koncertu zaslúžia obrovskú pochvalu) sebaisté plechové dychy, precízna rytmika, pestré zvuky bicích nástrojov – to bolo Zlato a striebro v podaní Štátnej filharmónie Košice. Rastislav Štúr má pre túto hudbu zmysel, rovnako ako pre operu, tak i operetu, valčík cíti prirodzene a vďaka svojej muzikalite a skúsenostiam priniesol ohromujúcu výstavbu tohto diela. Iste, dá sa z neho spraviť aj v celku matematická záležitosť, ak sa nedostatočne pracuje s dynamickými kontrastmi a tempami, gradačnými úsekmi, no v Košiciach sme počuli presný opak. Dielo plné života, plesovej atmosféry, trblietavých momentov v hudbe, tanca, bohatých zvukov a jemných nuáns."

"Dobre naladený dirigent Rastislav Štúr vie komunikovať s muzikantmi, je to citeľné z jeho gest a mimoverbálnych prejavov. Tento jeho postoj sa potom okamžite na výsledku odrazí – ak operetné predohry nehrajú hráči bez energie a "prskavkového", trblietavého efektu, dôsledných kontrastov, vie z toho vzniknúť celkom "pekná" nuda. Pritom to musia byť nástupy presné a hra precízna, hoci na pohľad tieto hudobné materiály nepôsobia náročne. No zachovať v nich tanečnosť, energickosť a členitosť tém, vyhrať ich zrozumiteľne, si vyžaduje precízne vedenie. Keď sa začal Dusíkov Hrnčiarsky bál – predohra z operety, bol to priam výbuch emócií a najmä tanečnosti, korunovaných prvkami ľudovej hudby. Štúr hudbu úžasne vygradoval, vedel presne, kedy opakujúci sa motív dostať do piána, aby z neho následne postupne vyburcoval veľké forte v rýchlom tempe. Coda bola zmesou týchto emócií a výrazov, orchester pod dirigentovými rukami hral celistvo, členiac tieto úseky, stal sa príkladne fungujúcim živým organizmom."

"Orchester pod taktovkou Štúra dosiahol vzletnosť v melodike, ľahkosť, sláčiky fascinovali plynulými legátami, dychy spevnosťou a keď sa ozvala známa téma, mala v sebe potrebnú pulzáciu, bola nastavená v správnom tempe, s citlivou agogikou a výbornom dynamickou balanse."

"Rastislav Štúr je výborný muzikant, ktorý tieto výrazové nuansy cíti a vie dostať do želanej interpretácie."


2023


Operní panorama Heleny Havlíkové (428) – zážitek s Julianou Grigoryan

Helena Havlíková, 14.07.2023, operaplus.cz

"Koncert v pražském Rudolfinu otevřela se švihem a výstižnými kontrasty předehra Donizettiho Anny Boleny a připravila tak nástup Juliany Grigoryan v titulní roli této opery."

"I když u pěveckých koncertů dokonce se třemi sólisty vyvstává otázka, nakolik má program obsahovat i orchestrální části, orchestr PKF – Prague Philharmonia předvedl, že se umí blýsknout nejen takto samostatně, ale hlavně je pod vedením dirigenta Rastislava Štúra se zkušenostmi zejména z Opery Slovenského národního divadla empatickým partnerem pěvců."


Žánrovo vynovená, bohatšia, dynamicky intenzívna filmová hudba v Redute 29.apríla 2023

Zuzana Vachová, mojakultura.sk

"Už pri prvej ukážke bolo zrejmé, že dirigent Rastislav Štúr tentoraz nastavil s orchestrom podstatne vyššiu dynamickú hladinu. V sále, ktorá má výbornú akustiku, znel preto orchester, ktorý hral s plným nasadením, vynikajúco. Nechýbal mu drive, v téme vyjadrujúcej ľúbostný vzťah dvoch hrdinov, ktorý je však poznačený občianskou vojnou Severu proti Juhu, sa prekrásne, plnohodnotne vynímali sláčikové nástroje, sugestívnym, lyrickým výrazom, kontrovali im plechové."

"Kompozícia v pomalom téme bola pod taktovkou dirigenta Štúra majstrovsky vystavaná."

"Suita z filmu Gladiátor Hansa Zimmera je ohromujúca partitúra, je v nej heroizmus, miešajúci sa s osobnou tragédiou hrdinu. Úprimný obdiv voči interpretácii: v dramatických partoch Rastislav Štúr nasadil priam šialené tempá, no orchester hral čisto a so zanietením, obrovskou energiou. Výstavba tejto suity bola premyslená, orchester nestrácal ťah, v každej téme bola cítiť veľká zaangažovanosť orchestra."

"Bola to špičková interpretácia, ktorá si vyslúžila nielen dlhý potlesk, ale aj ocenenie z publika v podobe nadšeného výskania (sem-tam to pripomínalo hľadisko ako z rockového koncertu)."

"Verím tomu, že témy z mnohých filmov zneli aj vďaka precíznej interpretácii – a majstrovskému vedeniu Rastislava Štúra v divákoch ešte dlho."


Recenzia koncertu ŠKO Žilina so sólistami 9.3.2023

Lýdia Dohnalová, Hudobný život

"Dirigent Rastislav Štúr k stvárneniu skladieb piatich rozličných autorov pristúpil nanajvýš kompetentne, citlivo. Okrem príkladného vedenia a dôsledného dávkovania v Mozartovi imponoval v briskne vystavaných, v kontrastne exponovaných, no kultivovane tvarovaných Rumunských ľudových tancoch Bélu Bartóka. Slová obdivu si zaslúži krásne, z oparu sa dvíhajúce nostalgické Mahlerovo Adagietto z 5. Symfónie, aj pitoreskná príznačne farebná suita Ottorina Respighiho Vtáci."


Arnheiður Eiríksdóttir s Komorní filharmonií Pardubice

Roman Marčák, 26.01.2023, klasikaplus.cz

"Taktovky se chopil slovenský dirigent Rastislav Štúr, jenž má s doprovázením výrazných osobností řadu cenných zkušeností. "Pohrát" si však dovede i s relativně malými ploškami orchestrálních předeher, při jejichž provedení vždy zdůrazní nejzajímavější pasáže a dá vyniknout jednotlivým efektům."

"Za vydařený lze označit již úvod koncertu, který byl otevřen Předehrou k opeře Ariodante Georga Friedricha Händela. Orchestr zastoupený členy smyčcové sekce a dvěma hobojisty precizně odstínil pomalé krajní části od rychlého středu a vytvořil v sále dokonalou barokní atmosféru."

"Posluchače příznačně naladila famózně zahraná Předehra k Mozartově opeře Figarova svatba."

"Orchestr bravurně provedl předehru k opeře Il Signor Bruschino."


Filharmonici vítali Nový rok v bluesových tónoch

Zuzana Vachová, 5.1.2023, mojakultura.sk

"Našťastie, Rastislav Štúr je dirigent, ktorý má skúsenosti nielen v opere, ale aj tanečnej hudbe - už niekoľkokrát aj v Redute dokázal, že prirodzene cíti jazzovú hudbu či swing. Dokáže hudobníkov doviesť k drivu, ktorý je taký potrebný pri týchto žánroch, rôznych crossoveroch či treťom prúde. Klasická hudba, ktorá prijíma impulzy z jazzovej rytmiky, nikdy nesmie byť hraná s fádnou prísnosťou - musí v nej byť život a pulzujúca rytmika, ktorú Štúr má v sebe. Cítiť ju z jeho spôsobu vedenia orchestra, dynamiky gest, tanečných pohybov a hlavne - výsledného zvuku, frázovania hudobníkov, ktorí sa pod jeho vplyvom dokážu od klasiky oprostiť."

"Svižné, krátke intro v podaní Slovenských filharmonikov malo potrebnú razanciu a zároveň ľahkosť - nastúpila po ňom téma v plechoch doplnená opakujúcou sa rytmickou figúrou saxofónov. Už úvod naznačil, že hráči sú dobre pripravení a Bernsteinovo dielo, ktoré je výzvou pre každý orchester, hrajú s plným nasadením. Rýchle tempo, sviežosť, s ktorou ho dokázali hrať, napriek častej rytmickej variabilite, precízne zahraté kontrasty - nástup vo forte a hneď kontrastné piáno, presne takto má vyzerať dobre pripravený orchester."

"Zvukovo zreteľný orchester, s uveriteľným jazzovým nádychom, potrebnou farebnosťou a energiou - radosť počúvať filharmonikov, ktorí hrajú s nasadením a potrebnými emóciami."

"Orchestru pod taktovkou Rastislava Štúra sa podarilo udržať rovnováhu, v náročnom pomalom tempe, s krásnym zintenzívnením basovej línie, ktorú doviedol do presvedčivej gradácie s bohatým zvukom sláčikov, aby v závere tejto časti zvuk stlmil, až do stratena. Krásna práca s dynamikou a výstavbou."


2022


Norma nebo Jack Rozparovač? Diana Damrau zazpívá obojí

Svatava Barančicová, 11.11.2022, operaplus.cz

"U obou pěvců působila PKF - Prague Philharmoniavelmi empaticky, a i přes značné ztišení či náročnost partů je nikde nepřekrýval. Velký ohlas sklidil orchestr za předehru k Donu Pasqualovi, kde se předvedla řada hráčů v hezkých sólech."

Diana Damrau a Petr Nekoranec nakročeni až do současnosti

Petr Veber, 9.listopad 2022, klasikaplus.cz

"Orchestr PKF-Prague Philharmonia doprovázel (a zahrál dvě předehry) s nadhledem, spolehlivě. Ostatně Rastislav Štúr za dirigentským pultem byl zárukou pozorného a znaleckého, dostatečně energického vedení. I orchestru a dirigentovi patří uznání za to, jakým způsobem se ujali tří čísel z oper Iaina Bella."

V Redute nepotrebujeme Hollywood, hudba zo slovenských filmov má potenciál aj bez obrazu

Zuzana Vachová, 2.november 2022, mojakultura.sk

"Zvukomalebná partitúra pod taktovkou Rastislava Štúra mala prekrásnu farebnosť, sóla boli zvukovo nosné, orchester mal dobrý ťah."

Filharmonici nie sú žiadni suchári: ohňostroj filmovej hudby pod taktovkou Štúra

Zuzana Vachová, 23.apríl 2022, mojakultura.sk

"Dirigent Rastislav Štúr filmovú hudbu cíti prirodzene a Slovenskí filharmonici dokázali pod jeho taktovkou a silou osobnosti priniesť publiku energetickú nálož, interpretačné výkony s espritom, drivom, až to sem-tam vyzeralo ako na rockovom koncerte."

"Za dirigentským pultom dokáže byť nielen kultivovaný, no i temperamentný, strhne hráčov, dostane z nich maximum. No nielen hráčov, ale i publikum. Pritom nerobí lacnú šou, elegantne zvláda pozíciu zlatej strednej cesty prevedenia týchto diel. Rytmicky rozpohybovaný, pri veľkých melodických témach sa vynímali jeho ruky, orchester viedol k vyspievaniu témy, dôsledne dbal na nástupy, v protipohyboch tém (ktorých je v niektorých pekelne ťažkých partitúrach vskutku dômyselne skomponovaných) dbal o artikuláciu, kompaktnosť a udržanie orchestra. Samozrejme - výkony nenechali ľudí v hľadisku chladnými, reakcie sa dostavili okamžite."

"Orchester pod taktovkou Rastislava Štúra hral brilantne. Pravdupovediac, plechové dychy také čisté a esprit, s akým hrali, bol citeľný. Vzájomná výmena energie s publikom fungovala a hráčom priniesla impulzy v podobe drivu, pôsobivo vyspievaných tém, teleso znelo vyvážene a energicky."

"Diabolský tanec z filmu Čarodejnice z Eastwicku otvoril druhú časť koncertu. Švih skombinovaný s eleganciou, akou orchester túto skladbu zahral, takmer dvihol divákov zo sedadiel. A to ešte nevedeli, čo všetko a najmä ako, ich od Williamsa čaká."

Čajkovského ruská duša v podaní filharmonikov pod taktovkou Štúra

Zuzana Vachová, 1.február 2022, mojakultura.sk

"Ak sú ešte v takej interpretácii, ako zneli v podaní orchestra Slovenská filharmónia pod taktovkou Rastislava Štúra, človek sa dostane z tvrdej reality k čistej kráse."

"Orchester Slovenská filharmónia dirigoval skúsený Rastislav Štúr. Je si blízky so Slovenskými filharmonikmi, čo ho predurčuje pre dobrú spoluprácu, nielen príjemného charakteru, ale i kvalitatívne na vysokej úrovni. Napokon, neraz to už na pôde tejto inštitúcie dokázal"

"Rastislav Štúr je dirigent, ktorý dokáže hráčov motivovať a strhnúť k patričnému dramatickému výkonu a ukázalo sa to aj v Čajkovského fantazijnej predohre Romeo a Júlia"

"Dobre nasadené, rýchle tempo orchestra, kontrast oproti introdukcii, ohnivo interpretovaný synkopický rytmus a rýchle figúry v sláčikoch - naši filharmonici sa predviedli opäť vo výbornej forme. Aj prekrásne vyspievaná téma anglickým rohom v sprievode s violami - nosný zvuk sláčikov, zreteľná artikulácia, oblúky v melodických líniách a čistá intonácia, to všetko nás presvedčilo, že hudobníci rozumejú nielen technickej, ale i obsahovej stránke interpretácie."

"Rastislav Štúr ich ako bývalý, dlhoročný riaditeľ a šéfdirigent Opery SND má zvládnuté na profesionálnej úrovni a v spolupráci s orchestrom Slovenská filharmónia to opäť fungovalo vynikajúco."

"Pod taktovkou Štúra hrali filharmonici bravúrne, konzistentne, s presnými nástupmi"

Hera Hyesang Park, Emily D'Angelo a Petr Nekoranec: Náročný repertoár a pěvecké dostihy

Svatava Barančicová, 20.január 2022, operaplus.cz

"Je třeba vyzvednout rovněž výkon orchestru PKF - Prague Philharmonia. Když hráli minule s Annou Netrebko, příliš mě jejich průměrný výkon nenadchnul, ale tentokrát - asi díky kouzelné taktovce Rastislava Štúra - byl orchestr brilantní. Ukázal smysl pro pointu, jemnost i velkorysý zvuk, blýskl se i vydařenými sóly (velké hornové sólo v Bellinim, klarinet a hoboj v Gounodovi). Škoda, že nyní mělo těleso jen jeden samostatný vstup: Rossiniho efektní Overturu z opery Popelka zahrálo s jiskrou, přesností, vzrušující gradací a opulentním zvukem. Také se jim za to od publika dostalo jednoho z největších aplausů toho večera."

Tři z New Yorku. Hera Hyesang Park, Emily D'Angelo a Petr Nekoranec

Petr Veber, 19.január 2022, klasikaplus.cz

"K jeho zdaru přispěli PKF-Prague Philharmonia a na poslední chvíli zaskakující dirigent Rastislav Štúr."

"Orchestr po celý večer doprovázel velmi pozorně a inspirovaně. Předehra k Popelce měla pravou rossiniovskou rozmarnost v akcentech a hravých melodiích i v typickém zrychlování a zesilování a dostalo se jí pěkných příspěvků od hráčů dechových nástrojů. Bylo zřejmé, že Rastislav Štúr vede pozorně v patrnosti dynamickou hladinu, protože ani jeden z trojice mladých pěvců nevládne opravdu velkým hlasem. Převážil dojem z pečlivého, dýchajícího, empatického a znaleckého doprovázení"


2021


Beethoven preveril kreatívnosť a bravúru mladých klaviristov

Zuzana Vachová, 3.december 2021, mojakultura.sk

"Udržať koncentráciu a vysokú profesionálnu interpretačnú úroveň, zanietenie a najmä spoluprácu s jednotlivými sólistami, sa filharmonikom pod vedením dirigenta Štúra podarilo brilantne."


Opera SND otvorila sezónu 2021/22 Verdiho Aidou

Vladimír Blaho, 11. september 2021, operaslovakia.sk

"Prvé predstavenie sezóny bolo atraktívne aj zmenou na poste dirigenta. Konečne sme si opäť mohli vychutnať dirigentské kvality, od tejto sezóny hosťujúceho Rastislava Štúra, bývalého riaditeľa Opery SND, ktorý partitúru vystaval na výrazných kontrastoch lyrických a zvukovo monumentálnych pasáží a šikovným spôsobom aj v orchestri akcentoval zlomové situácie a vzťahy v príbehu."


Triumfálny záver 65. ročníka festivalu Košická hudobná jar

Lýdia Urbančíková, 1.august 2021, operaslovakia.sk

"Od posledných taktov festivalu Košická hudobná jar uplynulo niekoľko dní, napriek tomu mnohým z poslucháčov záverečného koncertu (29. 7. 2021) v mysli dodnes doznievajú nadšené ovácie po skončení Symfónie č. 5 od Piotra Iľjiča Čajkovského v košickom Dome umenia, ktorou sa uzatváral rad ôsmich koncertov 65. ročníka Košickej hudobnej jari - výnimočne konanej kvôli pandémii koronavírusu v lete. Štátna filharmónia Košice zaznela pod taktovkou Rastislava Štúra, sólistkou bola ruská violončelistka Anastasia Kobekina."

"Najprv zazneli Variácie na rokokovú tému pre violončelo a orchester, op. 33, po nich - bez prestávky - Symfónia č. 5 e mol, op. 64. Obdivuhodné svojím hudobným myšlienkovým bohatstvom a krásou sólového partu violončela boli "rokokové variácie", orchester pod taktovkou Rastislava Štúra vytvorili adekvátneho spoluhráča sólistke s violončelom, jeho nádherným tónom a melodickým bohatstvom.

Prv, než zahrala prvé tóny, objavili sa prekrásne sóla lesného rohu, nádhera romantického ducha skladateľa. Kobekina spoločne s dirigentom formovali melodiku, štýl a obsah každej variácie, súlad drevených dychových nástrojov so sólovým nástrojom. Sólistka má nielen cit pre presnú súhru, rytmické obmeny a súhru s orchestrom, v kadenciách, sólových vstupoch a melodických témach, razantných alebo naopak snivých tónoch vytvárala lahodný melodický oblúk."

"Čajkovského Piata symfónia patrí k frekventovaným dielam na koncertných pódiách, často ju hrávali aj košickí filharmonici počas slávnostných alebo výnimočných príležitostí. Dielo je známe vnútornými pocitmi skladateľa, osudovými témami,tragickou a osudovou tematikou. Spočiatku tmavé tóny autor dramaticky rozvíja a postupne uvádza tóny smútku, šťastia. Prenikavé nádherné sólo v lesnom rohu ale neskôr aj hoboji

a klarinete či vo flautách boli dojímavé. Náročné dielo vyznelo
v naštudovaní dirigenta Štúra koncízne, dramaticky, ľubozvučne
a efektne, dokázal zosúladiť všetky znejúce nástroje od sláčikov počínajúc až k veľkým plechovým a bicím nástrojom. Dokázal vyjadriť "láskavý lúč svetla", ako si to prial skladateľ, vytvárať zimomriavky v poslucháčovych zážitkoch z celej symfónie.

Publikum na záver triumfálnym spôsobom ďakovalo za umelecký výkon, ale aj za hodnoty celého festivalu Košická hudobná jar (leto)."


Koncert Slovenskej filharmónie a Vysokej školy múzických umení

Viera Polakovičová | 9.máj 2021, operaslovakia.sk

"Slovenská filharmónia a Rastislav Štúr uviedli koncert Predohrou k opere Figarova svadba, KV 492 W. A. Mozarta pred áriou Grófky a k Čajkovského árii premostili program Polonézou z 3. dejstva opery Eugen Onegin. Obe rýdzo orchestrálne vsuvky boli bonusom pre takmer sviatočnú chvíľu prvého stretnutia filharmonikov s publikom. Vypointované a čisté v Mozartovi a vkusne tanečné v Čajkovskom. Štúr žiaril."


Oslava Beethovena s Bršlíkom, Mikulášom a Sajko

Zuzana Vachová / 6.máj 2021, mojakultura.sk

"Dirigent Rastislav Štúr od prvého taktu predohry k baletu op. 43 Prometeove stvorenia - burácajúceho fortissima, staccata orchestra, predstavil svoju premyslenú koncepciu, kráčajúcu v intenciách historického kontextu, no zároveň sa mu podarilo nájsť pekný prienik so súčasnou estetikou zvukovosti."

"Allegro molto e con brio, bola zvládnutá v podaní filharmonikov mimoriadne efektne a kompaktne pod taktovkou Štúra."

"V mimoriadne dobrej kondícii sa ukázali aj sláčiky: technicky dobre zvládnuté, pohyblivé behy v rýchlom tempe zahrali s mozartovskou ľahkosťou, gradujúcim úsekom v tutti častiach orchestru nechýbalo zmienené beethovenovské dramatično, precízne dodržaná dynamika, presné nástupy a s citom zahraté odťahy, bezchybne zneli aj plechové dychy a oproti mohutným, forte úsekom, sa prekrásne vynímali tie lyrické pasáže. Štúr dbal o základný princíp: do ouvertúry je potrebné skoncentrovať všetko: na malej ploche zhutnil príbeh, kontrasty, drámu, lyriku, vypovedal hlavnú aj vedľajšie témy, pričom sa mu podarilo udržať kompaktnosť diela a napätie."

"A tiež pri precíznom, kvalitnom hudobnom naštudovaní dirigenta Rastislava Štúra."


Beethovenovo jubileum v znamení Prometea a Olivovej hory

Terézia Ursínyová | 4. Máj 2021, operaslovakia.sk

"Predvedenie predohry k baletu Prometeove stvorenia v podaní Slovenskej filharmónie a naštudovaní dirigenta Rastislava Štúra zaznelo plnokrvne, monolitne, ako základný hudobný panel beethovenovského večera. Orchester je na zvukovom zázname vyrovnaný a hudobne precízny v každej nástrojovej skupine."

"Rastislav Štúr odviedol so Slovenkou filharmóniou, Slovenským filharmonickým zborom i sólistami jeden zo svojich najväčších výkonov."


2019


V SND mal koncert Pavol Bršlík - náš veľký tenorista vo svete umenia

Terézia Ursínyová, 18. októbra 2019, operaslovakia.sk

Koncert, naplnený do posledného miesta na prízemí i balkóne novej budovy SND, sa začal sústredene predvedeným, interpretačne detailne naštudovaným, ohňom dirigenta posväteným Intermezzom z Pucciniho opery Manon Lescaut. Rastislav Štúr v tomto orchestrálnom čísle potvrdil svoju pozíciu dirigenta prvej opernej kategórie, ktorý dokáže s orchestrom národnej scény predviesť veľké večery. Škoda ho na poste riaditeľa... Všetky inštrumentálne sprievody, až na malé výnimky v nástupoch, boli aj vo vokálnych číslach detailne vypracované, s mimoriadnym citom k sprievodu popredných sólistov a zboru.


Operní panorama Heleny Havlíkové (251)

Nekoranec - Costello, Helena Havlíková, operaplus.cz

A to i díky skvělé podpoře PKF - Prague Philharmonia a především dirigenta Rastislava Štúra. Tento obrovský operní praktik, ředitel a šéfdirigent Opery Slovenského národního divadla a stálý hostující dirigent Slovenské filharmonie, řídil orchestr tak, aby doslova dýchal se sólisty a empaticky rozšířil jejich výrazové rozpětí o další vrstvy. Takového dirigenta můžeme z operní Prahy SND jen a jen závidět.


Křest CD Petra Nekorance při koncertu se Stephenem Costellem

Zuzana Dřízalová

"Dirigent Rastislav Štúr zacházel s tělesem velmi citlivě a i v průběhu árií vedl hráče v takové dynamice, že zpěváci vynikli ve svých nejkrásnějších barvách."


GLOSA: Koncert spojil dva tenory, skutečný tenorový lesk však chyběl

Věra Drápelová

PKF - Prague Philharmonia pod taktovkou Rastislava Štúra potvrdila, že v doprovázení pěvců je naší špičkou a že i nezbytné instrumentální vsuvky, v tomto případě z Massenetova Werthera a Donizettiho Favoritky, umí zahrát nejen s orchestrálním leskem, ale i s určitým komorním vkladem.


2018


Tosca, SND

Hudobné naštudovanie Rastislava Štúra obsiahlo všetky roviny veristickej partitúry. Malo drámu, lyriku, dynamické kontrasty, emócie a v tempách sledovalo sólové hlasy. Na plastické gestá dirigenta reagoval orchester i zbor (pripravil ho Ladislav Kaprinay) s neskrývaným zanietením, tvoriac pilier nespochybniteľný akýmkoľvek vizuálnym tvarom.

Pavel Unger, Pravda, 5.6.2018

_________

https://operaslovakia.sk/slovenska-filharmonia-nezamrzla

_________

Sadko, SND

Korsakovova hudobná partitúra je preniknutá ruskou melodikou, rytmom, motívami, ktoré skladateľ vypracoval do orchestrálneho ohňostroja. Interpretačne to bola jedna z veľkých úloh pre orchester Opery SND a jej šéfdirigenta Rastislava Štúra. Pre poslucháčov a návštevníkov oboch premiér to bol však najväčší umelecký zážitok z opery. Bolo z neho cítiť nielen veľký rešpekt pred dielom, bohatým na farby, ruské motívy a nálady, ale aj súlad rôznorodých a početných inštrumentov veľkého orchestra, ale aj výsledný silný dojem z ambície šéfdirigenta, ktorý navyše náročné inštrumentálne dielo (s neobyčajne intímne prednesenými medzihrami) zosúladil s úctou voči spevákom na scéne.

Terézia Ursínyová, operaslovakia.sk

_________

Rastislav Štúr si vychutnával pestrofarebnosť inštrumentácie, jej dôvtip, majstrovskú kombináciu nástrojov, ale strážil rovnako aj náročné rytmické konfigurácie. Snažil sa diferencovaním zvuku prekonávať aj zdĺhavejšie pasáže (najmä v prvej časti večera, v ktorej sú štyri zo siedmich obrazov), kde tok deja poľavuje z akčnosti. Veľké zborové pasáže boli tiež starostlivo pripravené a prednesené vo veľkom dynamickom oblúku. Pokiaľ zbor vyšiel do prednej časti javiska (zeminou pokryté pódium trocha pohlcovalo zvuk), znel v plnej farebnej kráse a sile. Z hudobnej stránky mala druhá premiéra ešte vyššiu úroveň ako piatková.

Pavel Unger, operaplus.cz


2017


Il Trittico, SND (Puccini)

Hudobne prejavil Rastislav Štúr veľkú dávku empatie voči pucciniovskému slohu. V tempách sa pridržiaval skôr rýchlejšej pulzácie, v orchestri otváral priestor pre sýte farby a dynamiku zväčša držal v intenciách javisku rovnocenného, no hlasy neprekrývajúceho zvuku. Rizikovejšie miesta v prvej tretine Angeliky preklenul nápadito, orchester ponúkol dostatok niekedy až impresionistického pradiva. Oblúky k dráme sú však pre Štúra najpríťažlivejšie, no ani tu nezabúdal na hlasy.

Ohnivé tempo a takmer stopercentnú zladenosť nesmierne náročných ansámblov zabezpečil Rastislav Štúr svojou čitateľnou taktovkou a nákazlivou muzikalitou. Nasadil vskutku briskné tempá a výsledok na prvej premiére nemožno nazvať inak ako strhujúci.

Pavel Unger, operaplus.cz

________

Pilierom bratislavského Triptychu je jeho hudobná podoba. Rastislavovi Štúrovi je Puccini blízky svojím temperamentom, šťavou vo farbách a dramatickými gradáciami.

Pavel Unger, Pravda, 22.2.2017

________

Dirigent Rastislav Štúr s orchestrom SND interpretoval Pucciniho hudbu s citlivosťou a citovosťou. Orchester znel vo chvíľach intermezz plnokrvne, s výbornou dynamickou diferencovanosťou. Po impresívnych delikátnostiach ouvertúry, sól a ženského zboru v Sestre Angelike, prešiel k ostrosti a panovačnosti vo vokálnych číslach Kňažnej - až po rezignáciu Angeliky s mnohými dramatickým vrcholmi i stíšeniami jej veľkej árie "Senza mamma".

Terézia Ursínyová, operaslovakia.sk

_________

Na dramatickom vyznení inscenácie má však zásadný podiel vynikajúce hudobné naštudovanie Rastislava Štúra. Neľahkú partitúru pripravil veľmi precízne, technicky vyspelo a so silným dramatickým nervom. Orchester znel v neprajných akustických podmienkach malej orchestrálnej jamy historickej budovy SND v prekvapivo krásnom zvuku a mimoriadne vyrovnane. Dirigent preferoval najmä svižné tempá a skúsene vybalansoval pomer medzi zvukovou hutnosťou dramaticky vypätých momentov a speváckymi možnosťami.

Jozef Červenka, Hudobný život 3/2017


2016


2015

Štefan Kocán a Mária Porubčinová - koncert ušľachtilej krásy

Už v prvom čísle koncertu naznačil maximálne sústredenie a formu nielen sólista, ale aj dirigent Rastislav Štúr, dobre rozumejúci ľudskému hlasu, jeho farbe a nosnosti, ako aj dynamickým jemnostiam partov. Pod vedením R. Štúra hrala Slovenská filharmónia priam čarovne a lahodne už v Mozartovi - najmä v dominujúcich sláčikových sekciách. Sústredenie orchestra a evidentná chuť muzicírovať, boli aj znakom následnej predohry k Mozartovej Čarovnej flaute, so všetkými štýlovými znakmi klasickej partitúry, s naznačením hudobného priebehu, deja a charakterov opery, ktoré Mozart načrtol už v predohre.

Oddychom pre basistu bola predohra k Verdiho Sile osudu -hudba, v ktorej je predznamenaná tragédia celého deja, hlavné témy a motívy, hudobná esencia celej opery, pričom predohra ústi do lyrickej časti. Zvlášť treba vyzdvihnúť z vynikajúco znejúcej celej Slovenskej filharmónie - pod jasným, čistým a strhujúcim gestom Rastislava Štúra - zvuk dychovej sekcie, ktorá znela v nástupoch ako jednotný celok.

Terézia Ursínyová on 12. február 2015, www.operaslovakia.sk


2014

Piková dáma, SND Bratislava, 23. a 25.máj 2014

"Dirigent Rastislav Štúr kreslil dramatický oblúk s veľkým zmyslom pre ťah celku i detail. V orchestri boli emócie, filigránska lyrika, búrlivé vlnenia..."

Pavel Unger, Pravda 27.máj 2014

___________

"Štúr vzal na seba požiadavku orchestrálneho naštudovania Pikovej dámy, ktorú možno symbolicky nazvať ďalšou z troch posledných symfónií Čajkovského. Sýta, na nástrojovú sadzbu bohatá, viac než iba podfarbením vokálnych hlasov napísaná partitúra je akoby samostatným symfonickým prúdom. Od úvodnej ouvertúry, následne cez sedem obrazov a dva samostatné orchestrálne intermezza predostiera pred poslucháčom hlavné hudobné témy, rozvíja ich do veľkolepých hudobných obrazov, plných inštrumentálnych farieb, dynamických vzopätí, vlnení, nálad, výbuchov, vášní, ale aj do stíšených melódií - napríklad v prekrásnom spomínaní grófky v 4. obraze (mimochodom: túto melódiu - ako jedinú - prevzal Čajkovskij z Grétryho opery Richard Levie Srdce...).

Rastislav Štúr patrí v naštudovaní Pikovej dámy k vedúcim osobnostiam Čajkovského majstrovskej hudobnej drámy, veď vyše tri hodiny "nezišiel" z centra poslucháčskej pozornosti - a plnými dúškami priblížil hlbinný svet Čajkovského génia."

Terézia Ursíniová, 27.máj 2014, www.operaslovakia.sk


2013

Velké finále 55. Smetanovy Litomyšle

3.7.2013 Svitavský deník str. 8 Svitavsko/U nás doma ZDENĚK VANDAS

Smetanova Litomyšl

Litomyšl - Možná se leckomu zdál podtitul závěrečného festivalového koncertu - Velké finále - snad trochu nadnesený, ale nedělní večer jeho oprávněnost potvrdil. "Malý Silvestr" (přesně polovina roku) se stal další událostí letošního ročníku. Dostat tolik umělců na pódium, to asi dalo organizátorům pořádně zabrat. Považte - Symfonický orchestr hlavního města Prahy FOK, Pražská komorní filharmonie a Český filharmonický sbor Brno na jednom jevišti! Ale povedlo se! Hlavní zásluhu na tom měl nesporně hlavní dirigent Rastislav Štúr, který dal všem tělesům patřičný prostor a sladil je dohromady. Hrála se hudba 20. století, v první části úryvky z Bernsteinovy West Side Story a jeho Chichesterské žalmy. V nich se zaskvěl velký talent (ještě vlastně kluk), velmi nadaný David Cizner, kterého možná čeká skvělá budoucnost. Ve druhé polovině večera zazněl Exodus Wojciecha Kilara a filmová hudba, suita Ben Hur Miklóse Rózsy. Zakončení festivalu možná že poněkud netradiční, ale působivé. Celkově pěkný zážitek pro vyprodané, jak se stalo po celý průběh festivalu v Litomyšli zvykem, hlediště zámeckého nádvoří.

Velké finále

Při pohledu na orchestrem zaplněné pódium druhého nádvoří Českou filharmonií při zahajovacím koncertě, při Koncertě plném překvapení, ale i v jiných festivalových večerech si možná leckdo položil otázku, jakým způsobem se na tuto, byť relativně velkou plochu umístí v závěrečném festivalovém večeru dva orchestry a sedmdesátičlenný smíšený sbor. Pořadatelé v Litomyšli jsou však ostřílení matadoři a dokážou nemožné. Asi málokterý z návštěvníků závěrečného koncertu se kdy setkal s tak velkým aparátem účinkujících. Samozřejmě propojení dvou špičkových orchestrálních těles není snadné, a to z mnoha důvodů. Vše ale bylo vyřešeno diplomaticky a k všeobecné spokojenosti. První polovině dominovala Pražská komorní filharmonie a Symfonický orchestr hl. m. Prahy FOK byl tělesem spoluúčinkujícím, v druhé polovině si obě tělesa tyto pozice vyměnila. Pro návštěvníka koncertu to bylo snadno identifikovatelné už pohledem na koncertní mistry a první hráče ve skupinách. V první polovině seděli u prvního pultu oba koncertní mistři PKF bratři Jan a Jakub Fišerové, po přestávce koncertní mistr FOKu Rita Čepurčenko a její zástupce Antonín Pergler. Vzniklo těleso obdivuhodné jak svou kvantitou, tak v prvé řadě kvalitou. S výjimkou úvodní skladby večera (Symfonické tance z West Side Story Leonarda Bernsteina) s ním účinkoval na adekvátní úrovni Český filharmonický sbor z Brna se sbormistrem Petrem Fialou. Hlavním mužem večera byl dirigent Rastislav Štúr, který zkušenou rukou dokázal všechna tělesa stmelit k pozoruhodnému výkonu.

Mimořádnost závěrečného Velkého finále spočívala v neposlední řadě ve zvoleném repertoáru. Tvořila jej hudba dvacátého století, a to v pozoruhodném žánrovém rozsahu. První polovina večera patřila Bernsteinovi - kromě zmíněných Symfonických tanců zazněly ve světě i u nás velmi oblíbené Chichesterské žalmy. U nich se zpravidla očekává sólo ve 2. části (Hospodin jest můj pastýř), skladatelem určené chlapeckému hlasu. Ten part není snadný. Ovšem talentovaný David Cizner je dítě nadané a podaří-li se citlivě zdolat jeho budoucí mutaci, vyroste z něho jistě pozoruhodný umělec. Jeho výborný a příjemný výkon donutil vyprodané hlediště k bouřlivému potlesku uvnitř skladby. Opravdu monumentální finále zajistila dvě díla v druhé polovině večera. Z hlediska dramaturgického zvítězil (a nejen v této druhé polovině) sborově-orchestrální Exodus Wojciecha Kilara - kompozice vystavěná na minimalistickém principu ve spojení s koncepcí postupné gradace, jakou dodnes posluchače oslňuje Ravelovo Bolero. Obraz slavného židovského exodu zde dostává další specifickou podobu, avšak fascinuje i ty, kteří k poslechu přistupují jako ke zcela absolutní hudbě, tedy bez této programní vize. Celý večer a tím i celou Smetanovu Litomyšl uzavřela suita z původní hudby k filmu Ben Hur Miklóse Rózsy. Na plátně strhující děj pouze umocňuje. Při takto koncertním provedení se stává působivou hudební básní i pro nenáročného posluchače. A tak celý večer měl působivou koncovku a uzavřel tak jubilejní 55. ročník festivalu, z mnoha hledisek jeden z nejúspěšnějších v celé jeho historii!

Bohuslav Vítek


2012


2010

Gounod: Faust, SND Bratislava 2010

sobota, 27. března 2010 , autor: Jan Leskovský

Jestliže orchestr v čele s dirigentem má být oporou a nikoliv soupeřem sólistů, pak se právě Rastislavu Štúrovi podařilo této vzácné rovnováhy docílit.

Štúrův orchestr nehraje, ale vypráví. A to od začátku až do konce. Takové množství odstínů hudebních barev během jednoho večera bylo vskutku obdivuhodné.

Stejnou chválu nelze upřít ani sboru pod vedením Blanky Juhaňákové. Hudba zkrátka plynula. Místy ve světlých odstínech pohádkově nebeských, jinde v sytých barvách temných sil podsvětí.


2008


2007

Martin Jemelka

Referenční Taras Bulba, Martin Jemelka

Vrcholem večera byl ale jednoznačně Janáček v podání slovenského hosta, v Čechách se pravidelně objevujícího dirigenta Slovenského národního divadla Rastislava Štúra. V Ostravě všeobecně známého třídílného Tarase Bulbu podle Gogolovy předlohy přednesl nevídaným způsobem: přinutil filharmoniky, kteří by jistě právě toto dílo mohli hrát i poslepu, k dramatickému pojetí, k suchému a konkrétnímu zvuku s minimem vibráta, v němž nezanikala sóla dřevěných dechových nástrojů, a k neslýchaně detailní práci s dynamikou (nástroje se navzájem nekryly ani v tutti pasážích). Od prvního taktu to byl jiný Janáček, než na kterého jsou abonenti zvyklí, a že mají Tarase v oblibě! Byl to zase jednou ten sršatý, avantgardní, moderní Janáček, spíše Stravinskij než Strauss, strhující a skvěle vygradovaný. Ostatně ovace publika a volání bravo před pauzou nebralo konce. Na koncertním pódiu si tedy Janáček opět obhájil svou dávno vydobytou pozici.


2005

REVIEW: Crowd appreciates Prague Symphony's work

BY JOHN CUTLER / For the Lincoln Journal Star

A love affair developed quickly Friday night at the Lied Center for Performing Arts.

The Prague Symphony Orchestra was in town. About 1,500 patrons were ready for the all-Beethoven playbill. With the downbeat from conductor Rastislav Stur for with the opening "Leonore" Overture No. 3, the love affair began.

Pianist Navah Perlman joined the orchestra for Beethoven's Concerto No. 3, the C minor work that is said to to have been a turning point in Beethoven's musical thought.

Perlman handled the work with convincing technique, but her style was overbearing for the tambour of the concerto. The heavy late-Romantic approach was noted but not needed in the first movement cadenza.

The large crowd did appreciate Perlman's effort on the concerto. Perhaps just as welcome was the sterling work of Prague Symphony soloists on this piece.

But it was the ensemble's pristine interpretation of the famous Symphony No. 5 that solidified its adoration by patrons.

Prague Orchestra sections offered exacting unities and dynamics, though the brass at times overbore the middle and low strings. Winds embellished Beethoven's phrasings with perfection.

Stur carefully crafted the final 64 measures of the famous symphony to build energy and emotions in the right places, driving, then backing off the full orchestra as needed.

Audience members were enthralled, and players caught the sense of the house's enamor with Beethoven's impeccable composition.

It was obvious that Stur and his orchestra were sending the good energy back to the house. At the work's end, Stur walked the stage, singling out his soloists, with the biggest roar of the standing crowd coming for percussionist Svatopluk Cech.

Cech's red-dyed, rocker-style hair was as catchy as his magnificent work on tympani.

Only a Czech encore would be acceptable, of course, so Stur and the orchestra pulled out the fiery Dvorak Slavonic Dance No. 15, again to the crowd's delight.

After the concert, Cech was all smiles. "We really enjoyed playing here," he said.

Exuberant patrons left the concert smiling, too, reflecting back Cech's sentiments.